Patrik Belopotocan: Výlet na Urpín

Kristiankovi som navrhol, že čo keby sme si spravili takú pánsku jazdu a šli na výlet iba my - chlapi.

Súhlasil, len ma šuškajúc opravil, že nie pánsku jazdu, ale chlapčensko-pánsku jazdu:-).

Dobre, tak teda pôjdeme na chlapčensko-pánsku jazdu.

Pobalili sme si batohy, každý svoj, Peťa nám pribalila desiatu a ja som ešte navyše zobral ďalekohľad a mohli sme ísť - na Urpín.

Kedže Kristianko tam už zo šôlky bol, nechal som ho, nech nás naviguje kam máme isť. (Akože neviem, že kde to je, pretože keď sme tam raz chceli ísť, zašli sme len do polovice - Dušičkový predĺžený víkend 2.)

Táto "dôležitosť" sa Kristiánkovi veľmi páčila. Vždy keď sa on alebo Domík začali s niečim baviť spýtal som sa ho, či je to ešte ďaleko a či by sme nemali ísť.

Pri našom, už známom, odpočívadle, Kristianko povedal, že to je ešte ďaleko:-).

No dobre. Tak som navrhol, že aby sme vládali výjsť až na vrchol, mali by sme si niekde oddýchnuť. Tam zjeme desiatu a pozrieme sa na mesto, však máme aj ďalekohľad. Dohodli sme sa že vyjdeme na horizont, to bude náš najbližší cieľ.

Už sme boli takmer na vrchole, ale Kristiankovi sa to stále nezdalo, pamätal si, že tam je stará budova a my sme ju ešte stále nevideli.

"Už sme to asi museli presjť", zahlásil:-)

"No neviem, Kristianko, skusme sa pozrieť ešte do lesa, či to nie je tam".

A tak aj bolo, už len pár metrov a boli sme tam, čo Kristianka veľmi potešilo.