Predsa len doma je doma
Poznámka na úvod: Po zážitkoch z Chorvátska ma to strašne ťahalo zopakovať si to. Veď všetko to aj tak začalo tým, že som chcel prejsť na bicykli naše krásne Slovensko. Kedže Tibor pracoval, rozhodol som sa pre samostatnú jazdu. Mal to byť tréning pred niečim väčším. To väčšie potom aj prišlo v podobe Švajčiarska a Rakúska.
DEŇ TRETÍ (Stratený na strelnici)
Tak na túto noc asi nikdy nezabudnem. Mal som čo robiť celú noc. Búrka sa stupňovala a mne ako na potvoru začalo zatekať do stanu. Nevedel som čo robiť, či vyjsť von a stan premiestniť na lepšie miesto, alebo moknúť ďalej. Prvý krát mi začalo "lepiť". Tak hrozne sa blýskalo až som mal strach aby sa mi niečo nestalo. Ráno som vstal celý mokrý a ani rezervné veci neboli najsuchšie. Dúfal som len, že ďalšie dni budú už slnečnejšie.
Starý Smokovec V mestečku alebo obci Podolínec som sa rozhodol, že do Levoče to skúsim nie hlavným ťahom cez Kežmarok, ale cestou, ktorá mala vyústiť až priamo v Levoči (podľa mojej mapky). Dostal som sa až do dedinky z názvom Ihľany. Ale kam ďalej keď cesty nieto. Sám som sa čudoval kam som sa to dostal. Bola to cigánska dedinka hlboko v horách. Nič iné mi neostávalo len sa spýtať ako ďalej. Poslali ma cez potok kamsi do lesa, že tam nájdem tú cestu, ktorú hľadám. Na vrchole Ihly, tak sa ten kopec volal, to vypadalo ako jedno veľké rúbanisko, všetko bolo také panenské a to ticho. Horšie bolo keď som sa dostal na križovatku. A teraz kam, keď ja mám na mape len jednu cestu.
Levoča O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď ma po dlhom zjazde dolu kopcom zastavili dvaja vojaci, že ďalej nemôžem "tam sa cvičí". Že aby som skúsil tú druhú cestu. Tá však išla niekam do lesa, takže som sa vrátil. Vojaci tam už neboli, tak som pokračoval ďalej, veď v najhoršom prípade by ma vari len zastavili. Po chvíli som sa dostal na delostreleckú strelnicu, nebolo mi všetko jedno. Rýchlo som šľapal preč k najbližšej budove čo som videl. Zaklepal som na dvere, že poprosím o pomoc ako sa dostať čo najrýchlejšie von. Boli tam dvaja vojaci. Keď ma zbadali až sa im uľavilo, že to nie je nejaká kontrola ale iba civil, hoci im bolo čudné odkiaľ som sa tu vzal. Poslali ma ďalej po ceste rovno za nosom, že tak sa dostanem až na bránu. Na moje prekvapenie to tu bolo všetko akési tiché. Po celý čas som na nikoho nenatrafil. Zaujímavé, na to že to bol vojenský priestor?! Až na bráne. Že či ma pustia, že by som sa rád dostal von. Od prekvapenia, kde som sa tam vzal ani nič nepovedali iba, že môžem ísť ďalej.
Takže zo skratky nič nebolo, iba že som zabil čas a pozrel som si vojenský výcvikový priestor Kežmarok.
Dobrá mapa nad zlato.
Vo Vrbovom som sa zastavil na obed niečo zajesť a vysušiť stan. Ako som ho rozbalil hneď dobehlo kopec zvedavých detí a začali sa ma všeličo vypytovať. Zaujímavosťou obce sú Vrbovské rybníky a termálne kúpalisko. Konečne som sa dostal do Levoče, mesta s pekným a historicky bohatým centrom. Ja som nemal až toľko času všetko si to poriadne obzrieť, ale to čo treba vidieť je určite veľmi známy Dom Majstra Pavla.
Blížim sa k Spišskému Podhradiu a neviem sa dočkať kedy uvidím Spišský hrad. Chalani zo školy (východniari) sa ním stále, ale ja im stále hovorím, že na Oravský hrad nemá. Zaujímavosťou nachádzajúcou sa ešte pred Spišským hradom je Sivá brada, priamo na vrchu vyviera minerálny prameň a o niečo ďalej (na parkovisku) je možné si minerálku nabrať do fliaš.
