Hurá Jadran alebo ach tá vojna - Jadran 96

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

Všetko to začalo veľkým nadšením prejsť na bicykli naše krásne Slovensko. Keďže v tom čase som bol študentom na strednej škole problémom boli hlavne financie. Teraz však viem, že najväčším problémom nie sú peniaze, ale odhodlanie a odvaha pustiť sa do toho. Nečakať, že ti niekto pomôže, keby bolo to hento a ešte to bolo by to super, ale tak to nemusí vôbec nikdy byť a ostane iba pri snívaní. Vyťažiť z minima maximum a smelo si ísť za cieľom to je úspech naplnenia každého sna. Kto sa bojí prekážok asi by mal pre istotu radšej sedieť doma, aby sa mu nič nestalo. Nenadarmo sa hovorí, že odvážnym praje šťastie. Takže bez veľkého plánovania, s jednou starou mapou Juhoslávie sme sa vybrali, zdolať Jadran. Naša trasa bola jednoznačná, vidieť more a ak nie, tak to skúsime po Slovensku

 

---

Prekážky, nech sú akékoľvek nie sú neprekonateľne a platí to i tu.

---

DEŇ PRVÝ (Ideme na to, Orava maj sa krásne)

Začali sme doma v Tvrdošíne (Orava). Počasie nebolo najlepšie, bolo zamračené, ale naša dohoda s Tiborom znela - ak nebude pršať ideme. Takže nič iné nám už ani neostávalo, len nasadnúť na bicykle a ťahať. Po tých chvíľach veľkého očakávania, pôjdeme, nepôjdeme, bolo zrazu všetko jasné.
Z Tvrdošína sme sa vybrali smerom na Dolný Kubín do Párnice a odtiaľ cez Terchovú do Žiliny. Keďže Tibor má v Hričove starkú, tam sme aj prenocovali. Naša posledná noc v posteli a pod pekne teplučkou perinkou. Odteraz sme vedeli, že to bude len náš stan

DEŇ DRUHÝ (Prekliate komáre)

Z Hričova, smerom popri Váhu sme si to pre zmenu rezli zase k mojej tete do Slávnice. Tam nám teta ešte pre istotu pribalila slaninu, aby sme si v tej ďalekej cudzine mali čo zahryznúť. Medzitým sa vyčasilo a začalo svietiť slnko, to nás naozaj potešilo.

Na obed sme sa zastavili pri smutne známom hrade z histórie Beckove. Po sklamaní v Piešťanoch (Slňava?!?) sme sa vybrali smerom na Trnavu. Na noc sme sa zastavili v blízkosti Jaslovských Bohuníc.

Keďže bolo teplo, rozhodli sme sa, že prenocujeme len tak pod holým nebom, iba v spacáku. Po niekoľkých minútach neznesiteľného bzučania a štípania komárov sme si to však veľmi rýchlo rozmysleli a vbehli do stanu >>

Jadran 96 - Rýchlo do Budapešti

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ PÄTNÁSTY (Rýchlo do Budapešti)

Ešte stále sme na Balatone. Je to tu celkom iné ako doteraz. Plno ľudí a všade dobrá nálada, ľudia sa tu bavia a vôbec ich netrápi že voda je taká špinavá. Čo iné im však ostáva, veď prišli na dovolenku. Asi ani mňa by to netrápilo ak by som sa nechcel okúpať.

Doteraz nám názvy niektorých dedín a miest aspoň niečo hovorili, ale tu, samý Balatonszepezd, Balatonakali, Balatonfured, Balatonalmádi atď., čo to môže byť to vedia asi len Maďari.
Ponáhľame sa, aby sme sa dostali čo najbližšie k Budapešti a tým získali na druhý deň čo najviac času na jeho obhliadku >>.

Jadran 96 - Maďarsko a jeho Balaton

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ ŠTRNÁSTY (Maďarsko a jeho Balaton)

V noci, odvtedy čo sme odišli, prvý krát pršalo. Chvalabohu nič silného, aspoň sme si odýchli. Až do obedu sme ležali v stane a čakali kedy prestane.
A sme pri Balatone. V Keszthely - malom, mestečku plnom turistov. Oproti tomu čo sme doteraz videli je Balaton špinavý a škaredý. V tomto smere som sa dosť sklamal, ale to neuveriteľné množstvo rôznych reštaurácií a bufetov. Vypadá to tak, ako keby tu každý podnikal. Naši podnikatelia by sa tu mali chodiť školiť, hneď by to vypadalo ináč v našich turistických centrách

Jadran 96 - Zagreb /Záhreb/

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ TRINÁSTY (Zagreb /Záhreb/)

Cítime sa už dosť unavení. Stále slnečné počasie nás dosť vyčerpáva a máme aj nejaké problémy so spálením kože. Tibor má už niekoľko dní spálený vrch rúk až tak, že sa mu vytvorili malé pľuzgieriky a potom chrasty. Keď však nasadneme na bicykel, po niekoľkých kilometroch je všetko opäť v poriadku.

Rozhodli sme sa, že naspäť pôjdeme cez Maďarsko. Chorvátsko-slovinské hranice sme prešli cez hraničný prechod Letenye. Po chorvátskych kopcoch prišla na rad monotónna maďarská nížina. Jediné na čo sme sa tešili bol Balaton a hlavné mesto Budapešť a hlavne domov >>.

Jadran 96 - Veď tu sa bojovalo, to je strašné

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ DVANÁSTY (Veď tu sa bojovalo, to je strašné)

Po prehliadke plitvických jazier sme sa opäť pustili ďalej, vlastne sme už boli na ceste domov. Zničené domy nás sprevádzali až po mesto Karlovac. Čím viacej sme sa k nemu blížili tým viac bolo vidieť aj ľudí, ktorí sa vracali do svojich opustených domovov. Po Lubljane, slovinskom hlavnom meste, sme navštívili aj chorvátske hlavné mesto Zagreb (Záhreb). Záhreb je historicky starší a omnoho väčší než Lubljana. Pri výjazde z tohto veľkomesta sme prechádzali aj okolo štadióna najslávnejšieho a najpopulárnejšieho klubu Croatie Zagreb.

---

Ak ťa niečo bolí, neboj sa, po určitej dobe to prejde a začne ťa bolieť niečo iné.

---

Jadran 96 - Winetouuuuuu - Plitvice

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ JEDENÁSTY (Winetouuuuuu - Plitvice)

Pri mori sme boli síce iba necelé tri dni ale stačilo nám to. Ťahalo nás to ďalej. Každý určite videl film „Poklad na striebornom jazere", niektoré scény boli vraj natáčane na Plitvických jazerách. Byť tak blízko Plitvíc a nenavštíviť ich, to teda nie! Náš ďalší cieľ boli teda plitvické jazerá. Tak ako sme sa zviezli k moru bolo teraz treba šlapať hore. Z prímorského mestečka Senj to bolo zhruba 700 výškových metrov, ktoré sme museli zdolať. Dosť dlho sme sa snažili šľapť na bicykli ale nedalo sa. Strašná horúčava a strmé stúpanie nás veľmi rýchlo dorazili. Na vrchole bolo vidieť nejakú chatu alebo hotel. V duchu sme verili že nepôjdeme až tam, ale na našu smolu sme museli ešte vyššie. Vyčerpaný tlačiac bicykle celé doobedie, kedy tedy na nás zatrúbili z oproti idúcich aut. „Akí blázni, kam sa to trepú." To prečo trúbili sme pochopili až neskôr. Na vrchu sme si oddýchli načerpali vody a spustili sa dolu.

Dôsledok vojny v Chorvátsko V mestečku Otočac sme sa prvý krát stretli s dôsledkami vojny medzi chorvátmi a srbmi. Skoro na každom dome bola vyvesená chorvátska vlajka, potraviny boli o niečo drahšie ako inde a ľudí bolo pomenej. To však nebolo všetko. Vedeli sme, že niekde v oblasti Bihača sa bojovalo, ale to čo sme videli bolo ešte dosť živé. Čím sme išli ďalej tým to bolo horšie. Všetky domy boli zničené a dediny vyľudnené, žiadny náznak života. Pri pohľade na všetky tie vypálené a zničené domy, neupravené dvory a záhrady plné ovocia bolo vidieť jediné, utekajúcich ľudí, ktorí si chcú zachrániť svoj život. Už len pri pomyslení na to čo sa tu asi robilo nám po chrbte prechádzal mráz. Ak mám byť úprimný trochu sme sa aj báli.

Podobne to vypadalo aj v Plitvickom národnom parku. Pri pohľade na pstruhov v potoku sa nám naša nálada hneď zlepšila. Na Plitvické jazerá sme sa veľmi tešili, predsa len zábery vo winetuovi boli super. Národný park je zaujímavý prekrásnou prírodou, sústavou niekoľkých jazier s čistou modrozelenou vodou a niekoľkými kaskádovými vodopádmi. Okolo väčšiny jazier sú postavené drevené chodníky a je možné dostať sa priamo až k vode a k vodopádom. Nepodarilo sa nám dostať priamo až k najkrajším plitvickým vodopádom (predsa len bicykle nám teraz vadili) ale všetko to vypadá naozaj tak ako v tom filme.(Odporúčam navštíviť) >>.

Jadran 96 - vegetíme, je tu krásne; To je nádhera - Krčki most

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ DEVIATY A DESIATY (vegetíme, je tu krásne; To je nádhera - Krčki most)

Pomaly sa presúvame okolo pobrežia na juh. Ak je možnosť niekde sa okúpať jednoducho zoskočíme z bicykla a už aj sme vo vode. Počasie je ideálne a voda je perfektná. Ak sa vždy niekde zastavíme máme problém sa zase rozhýbať.

Veľmi zaujímavou a známou stavbou je 1400m dlhý Krčki most na ostrov Krk. Odporúčam sa tu aspoň na chvíľu zastaviť a pokochať nádhernou panorámou.

---

Niekedy sa budeš až čudovať kam si sa to dostal.

---

Jadran 96 - More, už ho vidno?

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ ÔSMY (More, už ho vidno?)

Keďže sme sa blížili k moru cesta dolu kopcom bola veľmi príjemná. Po tých "horských prémiách" nám jazda dolu kopcom padla naozaj veľmi vhod. Veľmi sme sa tešili, že si budeme môcť konečne skočiť do mora. Už z diaľky bolo vidieť ale i cítiť more. Tunajšie chorvátske pobrežie vypadá pekne. Na každom kroku je vidieť, že turistickému ruchu sa tu darí.

Rijeka, po Pule možno najznámejšie prímorské mesto v tejto oblasti sa nám z pohľadu zaujímavostí zdala veľmi fádna. Ošarpané vysoké paneláky so závesmi a tienidlami na balkónoch, to bolo asi jediné čo som si zapamätal. Vlastne nie, ešte sú to rozbité cesty a zaujímavo situované futbalové ihrisko na pláži so sedačkami vytesanými v skalnatom brale. Zaujímavo to môže vypadať, keď sa tam hrá nejaký zápas. Sám si myslím, že omnoho zaujímavší je pohľad na ihrisko z mesta ako s tribúny >>.

Jadran 96 - Nádherné údolie rieky Sáva, Lubljana

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ SIEDMY (Nádherné údolie rieky Sáva, Lubljana)

Pozdĺž nádhernej rieky Sávy sme dorazili až do Lubljane (Ľubľana). Keďže aj mňa a aj Tibora prestali veľké mesta nejako baviť prezreli sme si len historické centrum a veľmi rýchlo sme sa ponáhľali ďalej. Práve teraz bola vhodná príležitosť rozhodnúť sa kam k moru pôjdeme, či do Talianska, Slovinska alebo Chorvátska. Nakoniec sme sa predsa len rozhodli pre Chorvátsko. Teraz mi je trocha ľúto toho, že sme to neskúsili k Taliansku a odtiaľ potom popri moru do Chorvátska.

Jadran 96 - Slovinsko si pekné ale drahé

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ ŠIESTY (Slovinsko si pekné ale drahé)

Ráno sme sa zobudili do krásneho ale zaroseného rána. Očistili sme stan od slimákov, natrhali zopár jabĺk a hurá do Slovinska. Veľmi nemilo nás oproti Rakúsku prekvapili ceny potravín, ale príroda je tu pekná. Z Mariboru sme sa pustili mimo hlavný ťah do slovinského hlavného mesta Lubljane, cez krásnu dolinu a dedinu so zaujímavým názvom, Slovenská Bistrica

Tu sme sa cez obedňajšiu prestávku zastavili na lúke blízko horského potoka. Ani náhodou nás nenapadlo, že je to súkromný pozemok. Spočiatku k nám zo zvedavosti dobehli dve malé decká, boli milé ale vôbec nám nerozumeli chceli len upútať našu pozornosť. Neskôr prišla staršia pani, asi majiteľka pozemku, bola taká milá, že nás tam nechala rozložiť sa. Asi bola sama, pretože bola veľmi rada keď sa mohla s nami porozprávať. Až od nej sme sa dozvedeli, že aj v Slovinsku si museli svoju nezávislosť vybojovať vo vojne a ju to stálo syna. Keď nám ukazovala jeho fotku, bolo mi jej veľmi ľúto. Ako sme od nej odchádzali pribehla k nám s malým darčekom, čokoládou na cestu. Veľmi krásna časť Slovinska je údolie rieky Sáva. Koryto je úzke, voda čistá (tmavo zeleno-modrá) a na niektorých úsekoch veľmi dravá, vhodná na rafting >>.

Jadran 96 - už sme v Grazi!

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ PIATY (už sme v Grazi!)

Pomaly sa blížime ku Grazu, takže za niekoľko hodín budeme už v Slovinsku. Predtým sme sa však ešte zastavili obzrieť si Graz - príjemné, nie veľké mesto, ale dosť veľké nato aby sme mali zase problémy dostať sa z neho von. Blížiac sa k slovinským hraniciam môžeme hodnotiť pobyt v Rakúsku: príjemná, veľmi pekná krajina, dá sa tu celkom dobre vystravovať, stanovanie bolo bez problémov a značenie ciest bolo taktiež super.

---

Neboj sa, všetci ľudia nie sú "svine".

---

Rakúsko - slovinské hranice sme prešli cez hraničný prechod Šentilj. Ďalší nocľah sme si naplánovali tesne za hranicami (niekoľko km). Dlho sa nám nedarilo nájsť nejaké dobré miesto. Napokon sme vbehli do jablkového sadu (vypadal opustený). Trochu sme sa aj báli, lebo to bolo všetko ohradené a bol tam zákaz vstupu.

Jadran 96 - no teda, kopce

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ ŠTVRTÝ (no teda, kopce)

Ráno sme znovu vstávali o niekoľko tých uštipnutí bohatší, ale stále dobre naladení a odhodlaní zdolať prvé rakúske kopce. Táto oblasť rakúska je naozaj veľmi pekná a je vidieť, že ľudia sa tu o to starajú. Po chvíli jazdy sme sa cítili ako na hojdačke, raz hore, potom dole a zase hore, potom dolu a zase hore, až ma šiel z toho šľak trafiť.

Z Wiener Neustadt sme si to potom namierili smerom na Aspang Markt a ďalej na Graz. Tvrdá makačka, samý kopec. Keďže sa nám "skončila" mapa Horného Rakúska chvíľu sme jazdili len tak naslepo, podľa hlavných ťahov, nie však nadlho. V jednom malom mestečku v informáciách sa nám podarilo zohnať mapu - zadarmo. Tentokrát sme pre zmenu prenocovali blízko cestného odpočívadla v lesíku - hurá konečne tu neštípali komáre >>.

Jadran 96 - a sme v rakúsku

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ TRETÍ (a sme v rakúsku)

Ráno krásne doštípaní sme vstali a pobrali sa do slovenského Ríma - Trnavy. Keďže práve dozrievali višne, cestou do Modry sme sa jednoducho zastavili pri ceste a napráskali sa neuveriteľným množstvom višní. Sám som bol prekvapený, že mi z nich nič nebolo. V Bratislave sme doplnili nejaké tie zásoby a hurá k susedom do Rakúska.

Na hraničnom prechode Petržalka - Berg sme sa dali do pucu. Bolo už aj treba, veď to bol náš tretí deň a k susedom sa patrilo prísť pekne oholený a upravený. Tu sme sa aj rozhodli, že nepôjdeme do Viedne, ako sme plánovali (z veľkých miest je ťažké dostať sa von a zabije to veľa času), ale rozhodli sme sa pozrieť si jazero Neusiedler See, konkrétne Neusiedl a. See. Naozaj krásne miesto, odporúčam ho navštíviť. My sme vbehli priamo do nejakého areálu bez toho, že by sa nás niekto na niečo pýtal. Všade navôkol bol krásny anglický trávnik a voda bola čistá a veľmi príjemná. Tu sme sa okúpali, umyli a pobrali sa ďalej, veď viete, k moru. Dosť dlho sa nám nedarilo nájsť vhodný pľac na prenocovanie. Dedinky boli blízko jedna pri druhej a my sme sa akosi stále báli, že sme na očiach. Keďže sa však už zotmievalo vbehli sme jednoducho do sadu blízko cesty. Jediné čo sme vtedy chceli bolo byť rýchlo v stane. Dovtedy som niečo také nevidel. Na vrchnej sieťke stanu neuveriteľné množstvo komárov snažiacich sa dostať k nám, asi sme vtedy vypadali
naozaj sladko:-)).

---

Nejaký prípravok proti hmyzu sa ti na ceste určite zíde.

---

Jadran 96 - Prekliate komáre

Hurá Jadran alebo ach tá vojna

Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.

DEŇ DRUHÝ (Prekliate komáre)

Z Hričova, smerom popri Váhu sme si to pre zmenu rezli zase k mojej tete do Slávnice. Tam nám teta ešte pre istotu pribalila slaninu, aby sme si v tej ďalekej cudzine mali čo zahryznúť. Medzitým sa vyčasilo a začalo svietiť slnko, to nás naozaj potešilo.

Na obed sme sa zastavili pri smutne známom hrade z histórie Beckove. Po sklamaní v Piešťanoch (Slňava?!?) sme sa vybrali smerom na Trnavu. Na noc sme sa zastavili v blízkosti Jaslovských Bohuníc.

Keďže bolo teplo, rozhodli sme sa, že prenocujeme len tak pod holým nebom, iba v spacáku. Po niekoľkých minútach neznesiteľného bzučania a štípania komárov sme si to však veľmi rýchlo rozmysleli a vbehli do stanu >>