Mamenka moja prečo som ja radšej neostal doma
Poznámka na úvod: Dva týždne "krásneho" trápenia sa vo švajčiarských a rakúskych alpách. Nie sú hory ako hory.
DEŇ DRUHÝ (Prvé km v Nemecku)
Ešte stále sa natriasame vo vlaku. Akurát sme sa prebrali a čo nevidíme, ruskaja devuška, asi sa vybrala do Prahy "pracovať". Aspoň máme možnosť kedy tedy na čo mrknúť. V Plzni sme boli o 6:11. Vybehli sme z vlaku a začali nervózne pokukávať kde sú naše bicykle. Keď sme zbadali ako ich práve prekladajú na vlak do Domažlíc hneď sa nám uľavilo. Navyše Tiborovi sa podarilo prísť na to ako treba s tým zázrakom, myslím foťákom, zaobchádzať, že by sa to všetko začalo obracať k dobrému, uvidíme. Niečo po ôsmej sme v Domažliciach a konečne sa dostávame k svojim bicyklom. Strašne sa tešíme kedy už budeme môcť nasadnúť na bicykle a šľapať. Cítiť, že sa nachádzame blízko Nemecka. Domažlice je mesto je celkom iné ako naše mestá. Aspoň mne sa zdalo, že tu cítiť vplyv nemeckej kultúry. Zaujímavé je uzatvorené kamenné námestie, na ktoré sa vchádza cez bránu vo veži. V Domažliciach sme si nakúpili nejaké tie sladkosti a aby sme ukľudnili našich doma poslali zopár pohľadníc.Počasie nie je najlepšie, je zamračené a jedným časom mrholilo. Do Nemecka sa dostávame cez hraničný prechod Folmava - Furth i. Wald. Nie že by som bol nejaký obdivovateľ alebo zástanca všetkého nemeckého, ale predsa len vypadá to tu trochu ináč.
Prvým veľkým mestom, ktoré stojí za zmienku je Regensburg s nádherným kostolom a s prepracovanými detailmi nielen dnu ale i vonku. (nemecká precíznosť) Veľa času na obdivovanie však nemáme, treba sa nám z mesta rýchlo ponáhľať von aby sme našli dobrý pľac na noc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára