Hurá Jadran alebo ach tá vojna
Poznámka na úvod: Chorvátsko bol náš prvý väčší výlet na bicykľoch do zahraničia. Trval 18 dní počas ktorých sme navštívili 5 štátov (SK, A, SLO, HR, H) a prešli 2000 km. Bola to naša škola cykloturistiky, ale aj tu platí, že učiť sa je stále čo.
Všetko to začalo veľkým nadšením prejsť na bicykli naše krásne Slovensko. Keďže v tom čase som bol študentom na strednej škole problémom boli hlavne financie. Teraz však viem, že najväčším problémom nie sú peniaze, ale odhodlanie a odvaha pustiť sa do toho. Nečakať, že ti niekto pomôže, keby bolo to hento a ešte to bolo by to super, ale tak to nemusí vôbec nikdy byť a ostane iba pri snívaní. Vyťažiť z minima maximum a smelo si ísť za cieľom to je úspech naplnenia každého sna. Kto sa bojí prekážok asi by mal pre istotu radšej sedieť doma, aby sa mu nič nestalo. Nenadarmo sa hovorí, že odvážnym praje šťastie. Takže bez veľkého plánovania, s jednou starou mapou Juhoslávie sme sa vybrali, zdolať Jadran. Naša trasa bola jednoznačná, vidieť more a ak nie, tak to skúsime po Slovensku
Prekážky, nech sú akékoľvek nie sú neprekonateľne a platí to i tu.
DEŇ PRVÝ (Ideme na to, Orava maj sa krásne)
Začali sme doma v Tvrdošíne (Orava). Počasie nebolo najlepšie, bolo zamračené, ale naša dohoda s Tiborom znela - ak nebude pršať ideme. Takže nič iné nám už ani neostávalo, len nasadnúť na bicykle a ťahať. Po tých chvíľach veľkého očakávania, pôjdeme, nepôjdeme, bolo zrazu všetko jasné.
Z Tvrdošína sme sa vybrali smerom na Dolný Kubín do Párnice a odtiaľ cez Terchovú do Žiliny. Keďže Tibor má v Hričove starkú, tam sme aj prenocovali. Naša posledná noc v posteli a pod pekne teplučkou perinkou. Odteraz sme vedeli, že to bude len náš stan
DEŇ DRUHÝ (Prekliate komáre)
Z Hričova, smerom popri Váhu sme si to pre zmenu rezli zase k mojej tete do Slávnice. Tam nám teta ešte pre istotu pribalila slaninu, aby sme si v tej ďalekej cudzine mali čo zahryznúť. Medzitým sa vyčasilo a začalo svietiť slnko, to nás naozaj potešilo.
Na obed sme sa zastavili pri smutne známom hrade z histórie Beckove. Po sklamaní v Piešťanoch (Slňava?!?) sme sa vybrali smerom na Trnavu. Na noc sme sa zastavili v blízkosti Jaslovských Bohuníc.
Keďže bolo teplo, rozhodli sme sa, že prenocujeme len tak pod holým nebom, iba v spacáku. Po niekoľkých minútach neznesiteľného bzučania a štípania komárov sme si to však veľmi rýchlo rozmysleli a vbehli do stanu >>
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára