A na slovíčko nedá sa odteraz zabudni

Poznámka na úvod: V priebehu 38 dní som navštívil 10 krajín Západnej Európy a prešiel viac ako 5000 km. Kúpal som sa v Atlantiku, zarezával v Pyreneach ..., ale hlavne som sa nenudil. A takto to vypadalo (prepis denníka).

Štvrtok 15.7.1999. (Cesta do Chebu)

Ráno som sa nepokúšal ani vstať z postele, tak pršalo. Pri prvom náznaku zlepšenia počasia som však hneď začal rozmýšľať, "ísť alebo neísť?" Pršiplášť už mám, tak čoho sa vlastne báť. Zbalil som "švestky", spravil nejaký ten chlieb na cestu a mohol som ísť.

V Párnici opäť začalo pršať. Ako sa len dalo "prášil" som na železničnú stanicu. Po 10 - 15 minútach tu dohnal dážď i ďalších ľudí, medzi nimi i jeden párik. Snažili sa dostať stopom niekam ku Trnave, mal tam byť nejaký hudobný festival. Pokecali sme o všeličom, o zahraničí, cestovaní, stopovaní.... , veď nikdy nezaškodí poznať skúsenosti iných ľudí a navyše, aspoň nám rýchlejšie ubehol čas.

Najprv som chcel ísť do Žiliny vlakom, počasie sa však včas umúdrilo, tak som opäť vyskočil na bicykel, že to vyskúšam. Po Kráľovany bolo mokro a kde tu ešte trocha mrholilo, ináč cesta do Žiliny prebehla v pohode.
Na moju smolu, vlak ktorým som sa chcel zviesť do Dečína neprepravuje batožinu, takže ak by som chcel ísť predsa len do Dečína, musel by dom poslať bicykel skorším vlakom a čakať či tam dorazí po mne alebo predo mnou. To sa mi teda akosi nepáčilo, tak som začal špekulovať ako teraz a hlavne kam. Najbližšie mesto kde by sa dalo vlakom ísť a ja by som nemusel meniť svoje pôvodný plán bol Liberec. Teda znovu rýchlo na informácie, aký je to spoj a či prepravuje batožinu. Bohužiaľ musel by som tri krát prestupovať, takže z toho nič. Keď som prišiel na informácie po tretí krát tetuška sa len usmiala a riekla "kam to bude teraz?" "Do Chebu" vravím.

Takže moje plány som musel trochu pozmeniť, nie do Berlína ani do Hamburgu ale naprieč Nemeckom do Holandska. Vlak mi odchádza 21.45 takže mám ešte dosť času povybavovať všetky potrebné veci. Je to zvláštne, keď som telefonoval s bráškom mal som taký blbý pocit ako keby som sa naspäť nemal úž ani vrátiť, prišlo mi až ľúto.
Čumím do mapy a plánujem, čo plánujem, naplánované už je len pozerám kadiaľ to pôjdem. Som strašne zvedavý čo sa z nich naplní.
Vlak má meškanie najprv 15 minúť, potom 30, namiesto plánovaného 21.45 odchádzame teda až o štvrť na jedenásť. Predtým som ešte zavolal našim aby som ich trochu ukľudnil.
V kupé sedí spolu so mnou mladý Čech, čerstvý maturant. S chalanmi sú na výlete po Slovensku. Je to neuveriteľné, ale celú cestu, zo Žiliny až do Olomouca, sme prekecali. Boli úž tri hodiny ráno keď som sa pokúšal zaspať. Cítim sa ako "zbitý, zdochnutý pes" jednoducho na nič. Ešte mám však trochu času v Chebe by som mal byť až okolo 9.30

Cheb, rano po prichode vlakom