A na slovíčko nedá sa odteraz zabudni

Poznámka na úvod: V priebehu 38 dní som navštívil 10 krajín Západnej Európy a prešiel viac ako 5000 km. Kúpal som sa v Atlantiku, zarezával v Pyreneach ..., ale hlavne som sa nenudil. A takto to vypadalo (prepis denníka).

Sobota 7.8.1999. (Konečne krajanky)

Dnes to bolo obzvlášť zaujímavé.
Všetko to začalo už o piatej ráno. Včera som unikol pred dážďom naozaj len o vlások. Ako som už spomínal útočiste som našiel u Intermarcheu, kde som i nocoval. Už som ležal v spacáku, keď ma tu zrazu prekvapilo "čudo" - klasický somrák. Keď ma tam zbadal, ako som si ustlal pred hlavným vchodom, len sa zasmial a radil mi, aby som si dal veci viac do stredu, že ak bude pršať, nezmoknem. Aspoň tak som to pochopil z jeho gestikulácie. S tým, že som tam ostal spať som spravil veľmi dobre, pretože v noci znova na chvíľu spŕchlo a aspoň som nemusel rozkladať stan. Ráno o piatej už však nabehol prvý zamestnanec. Bolo mi trápne tam ležať a spať ďalej, tak som vstal a v kľude som sa najedol a čakal kým bude aspoň trochu vidieť. O štvrť na sedem som vyrazil. Síce bolo ešte šero, ale čo narobím. O to to bolo zaujímavejšie. Neskôr sa ukázalo i slniečko a kde tu v tej rannej hmle bolo vidieť vrchôlky hôr. Tá krásna scenéria ma tak navnadila, že som znovu začal rozmýšľať o Andorre, veď také krásne kopce si predsa nemôžem nechať ujsť. V tom som vošiel do hustej hmly a znova ma chytali pochybnosti o mojom rozhodnutí. "Ak bude pekne ide sa do Andorry". Cesta ubiehala veľmi rýchlo. Stále bolo na čo pozerať, podobné miesta sú však aj u nás. Konečne som sa cítil ako doma.
Vo Foixe som natrafil konečne na slovákov, konkrétne dve slovenky a dvoch čechov. Čuduj sa svete tie dve kočky boli z Nižnej, susednej obce. A že svet je veľký. Boli v Španielsku a teraz sa chystajú , podobne ako ja, do Andorry, ale vlakom (boli to "vlako - stopáarky").

Nachádzam sa nejakých 9km od Ax-les-termes a 70km od Andorry. Ideálne miesto na zajtrajší výstup do "neba". I miesto, ktoré som si našiel na noc je super. Už som bol v stane, keď som zrazu niekoho začul. Najprv som si myslel, že prechádzal len okolo, v tom sa však ozval. Vtedy sa mi hmýrili hlavou všelijaké myšlienky. Na moje šťastie to bol veľmi milý chlapík, správca tohto tu. Bál som sa, že ma vyrazí preč. Len ma upozornil aby som nezakladal oheň a odišiel preč.
Ľudia sú zlatí, milí a veľmi prívetiví.´, aspoň ja takých stretávam. Neviem čím to je, ale je to fajn.

D: 168,06km A: 20,3km/h T: 8h 15m