A na slovíčko nedá sa odteraz zabudni
Poznámka na úvod: V priebehu 38 dní som navštívil 10 krajín Západnej Európy a prešiel viac ako 5000 km. Kúpal som sa v Atlantiku, zarezával v Pyreneach ..., ale hlavne som sa nenudil. A takto to vypadalo (prepis denníka).
Piatok 20.8.1999. (Rakúsko na jeden šup)
Ten kto už niekedy cestoval autobusom do Talianska alebo Francúzka cez hraničný prechod Villach - Tarvisio, dá mi určite za pravdu, že talianske hory sú v tejto oblasti nádherné.
Dva mesiace nazad sme tadiaľto prechádzali autobusom pri ceste na dovolenku na Korzike. Vtedy som bol s tejto nádhery unesený a nevedel som sa vynadívať, takže uvidíme teraz mám možnosť si to prejsť celé na bicykli.
Cesta je zaujímavá a stále je na čo sa pozerať. Na zamyslenie stojí už len to obrovské množstvo tunelov (väčšinou diaľničných) a mostov, čo tam museli postavať. Cesta sa tiahne hlbokou dolinou pozdĺž širokého koryta rieky, ktorým však teraz v lete tečie len malý potôčik. Al e silu tečúcej vody si viem živo predstaviť pri pohľade na lavičku s oceľového lana, ktorá je celá "potrhaná". Na jar keď sa topí sneh a všetko to tu z tých kopcov steká, vtedy to tu musí vypadať asi poriadne divoko a nebezpečne.
 |
| From Western Europe Tour - WET 99 (CZ, D, NL, B, F, E, AND, I, A) |
Na moje prekvapenie to do Tarvisia nebolo ani až tak náročné a celkom to medzi tými kopcami ubehlo. Len škoda, že nebolo lepšie počasie. Ostali mi ešte nejaké líry, takže v Tarvisiu som sa zastavil nakúpiť nejaké pečivo. Opäť zas som mal šťastie:-). Kým som bol v obchode začalo mrholiť a neskôr aj pršať, takže mi neostávalo nič iné len čakať pod prístreškom kostola kým neprestane pršať.
Čakajúc na lepšie počasie som zjedol skoro všetko čo so práve nakúpil a nebolo toho málo.:-) Začínal som byť tak trochu nervózny (to preto mi asi tak chutilo:-)). Začal som teda aspoň študovať mapu, keď ma napadol jeden úžasný a strašne divoký, až šialený nápad. "Čo tak prejsť celé Rakúsko na jeden šup?" a v sobotu večer by som bol už v Blave. Nebolo treba dlho rozmýšľať, myšlienka sa mi naozaj zapáčila:-). Bral som to ako výzvu, či to dokážem. Ešte chvíľu som počkal kým prestane mrholiť a vybral som sa do Rakúska, prejsť ho celé bez prestávky:-).
Zo začiatku to šlo celkom v pohode, lenže vo Villachu ma dážď opäť "posadil" na autobusovú zástavku. Keď som však videl dvoch cyklistov ako drú v tom lejaku, rýchlo som pobalil jedlo a poďme ďalej, však rezervné veci ešte mám. Ak by bolo pekne určite by som sa zastavil pri Ossiacher See, ktoré i vtom daždi vypadalo lákavo. V tej chvíli som sa na vodu sťažovať naozaj nemohol, bolo jej až až. Neviem čím to bolo, ale i napriek tomu dažďu sa mi šlo veľmi dobre. (odhodlanie alebo to že som sa tak dobre najedol?:-)). Stále som sa hecoval, že nech sa robí čo sa robí prejesť to musím.
Pohľad na dialnicu, hraničný prchod I-A
 |
| From Western Europe Tour - WET 99 (CZ, D, NL, B, F, E, AND, I, A) |
Bolo sedem hodín večer, stále poprchávalo a ja som sa nachádzal medzi St. Veitom ad. Glan a Pöckstein-Zwischenwässernom, nejakých 75km od talianskych hraníc odvtedy čo som sa rozhodol pre toto šialené dobrodružstvo. Stále pršalo a podmienky na ceste boli naozaj zlé. Keď prešiel okolo mňa nejaký kamión nič som nevidel. Rozhodol som sa teda, že to jednoducho preruším. Jedna vec je dobrodružstvo a druhá bezpečnosť. Treba vedieť kedy možno ešte isť ďalej a kedy už nie.
Chcel som prespať na autobusovej zástavke, len tak bez spacáku. To vieš, prešlo by zopár kamiónov a bol by som hneď celý mokrý. Preto som radšej rozložil aj stan - na autobusovej zástavke:-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára