A na slovíčko nedá sa odteraz zabudni

Poznámka na úvod: V priebehu 38 dní som navštívil 10 krajín Západnej Európy a prešiel viac ako 5000 km. Kúpal som sa v Atlantiku, zarezával v Pyreneach ..., ale hlavne som sa nenudil. A takto to vypadalo (prepis denníka).

Sobota 21.8.1999. (Záverečná 24 hodinovka)

Chvalabohu ráno už nepršalo a ja som mohol v kľude vyraziť ďalej.
"Rakúsko na jeden šup!?!" nevyšlo, ale čo keby som si dal 24 hodinovku! Ak nebude pršať nemal by to byť problém a navyše zo soboty na nedeľu by nemali jazdiť kamióny (víkend).

Práve prechádzam okolo tabule Wien 332km. Ešte dosť, ale už nie tak veľa, že by sa to nedalo prejsť. Ešteže je cesta tak dobre značená. Všetky značky ukazujú smer Viedeň.:-)

From Western Europe Tour - WET 99 (CZ, D, NL, B, F, E, AND, I, A)

Nachádzam sa v blízkosti Fohnsdorfu, keď tu zrazu prefrčia okolo mňa štyri "poršiatka". "Hm, tak 4 porshe za sebou som ešte nevidel". O chvíľu daľšie tri. Vravím si "čo to má znamenať, čo sú tu nejaké preteky?" Jasno som mal až o niekoľko kilometrov ďalej. Nachádza sa tu pretekársky okruh - Osterreich Ring - a boli tu práve nejaké motocyklové preteky.
Cestou do Viedne ma čakala ešte jedna horská prémia - Semmering (986m.n.m). Nie som si istý, ale mám také tušenie, že tu bývajú automobilové preteky do vrchu. Kopec je to celkom slušný, nemôžem však predsa dovoliť aby ma takýto "štupeľ" zdolal, keď som si už poradil aj s väčšími "frajermi" (napríklad v Andorre):-) Keď som dorazil na vrchol, bola už tma. Reštaurácie a hotely boli vysvietené a ja som mal prejdených práve 200km (neuveriteľná zhoda okoloností). Odteraz to mala byť pohodička dolu kopcom alebo po rovine.

Začína nočná.
Nebola nejaká extrémna zima, ale pri tom zjazde (super, ešte raz prosím:-)) sa mi chlad zarezával hlboko až do kostí. Vytiahol som teda rukavice, preobul teplejšie tenisky a navliekol ešte jedny teplejšie ponožky a mohlo sa ísť ďalej.
Po chvíli som však opäť stál, snažiac sa na križovatke prečítať čo je na značke, keď tu v tom zastalo za mnou nejaké auto - polícia. Už som čakal, že ma zdrbú, že jazdím takto v noci. Práve pre tento prípad som si pozrel na mape najbližšie mesto a ak by predsa len niečo mali "potrebujem sa dostať do ...". Nič takého sa však neudialo, len mi povedali, že nemám ísť doľava, tam je diaľnica a ja mám ísť rovno dolu kopcom. Tu však po pár metroch vidím odstavené auto a chlapík stojí pred predným svetlom a čumí do mapy. V tom momente som aj ja začal váhať či idem správne. Boli to Francúzi, starší manželský pár, chceli sa dostať do Viedne, ale nie diaľnicou. Nemali diaľničnú známku. Chvíľu sme pošpekulovali nad svojimi mapami, zaželali s šťastnú cestu a šli ďalej. Bolo okolo desiatej večer a ja som sa opäť zastavil, občerstvovacia prestávka:-). Nikde nikoho, tma, svietia len pouličné lampy a kedy tedy prejde nejaké auto. Cítim taký zvláštny pocit jemného vzrušenia. Sediac na zástavke pozorujem a naplno vnímam každú maličkosť. Páči sa mi to, nočné bicyklovanie je fakt zážitok. Mal by som si to asi niekedy zopakovať.:-)

Vidieť Wiener Neustadt. V noci je zaujímavý, možno ešte krajší ako cez deň:-). Teraz každá i tá najmenšia svetelná reklama púta na seba pozornosť. Prechádzam len okrajovou časťou, ale toto svetelné divadielko sa mi celkom pozdáva. Tu sa rozhodujem ako ďalej, či sa pustiť už starou známou cestou (z cyklotúry Chorvátsko 96) okolo Neusiedler See alebo skúsiť niečo nové. Keďže mám dosť podrobnú mapu tejto oblasi rozhodol som sa pre trasu poza letisko Schwechat (cesta číslo 60) a potom cez starú známu E58 do Blavy. Všetko ide podľa plánu, až po maličkú dedinku Weigeldorf, kde sa moja 60 križuje zo 16 do Viedne, na to som však prišiel až po dobrých 10km šľapania. Strašne som bol naštvaný. Zase už neviem po koľký krát sa musím takto okľukou vracať späť. Ukľudňujem sa slovami "nech sa robí čo sa robí, domov to je už len kúsok". Už sa neviem dočkať, kedy sa dostanem na hlavný ťah, aby som zistil koľko to na to naše Slovensko ešte mám. Ešte vyše 43 km. Už sa cítim byť aj trochu unavený, ale snažím sa na to moc nemyslieť a ťahám ešte s väčším odhodlaním.
Pomaly sa začína rozvidnievať a ja sa približujem k hraniciam. Je nedeľa ráno (6:30) a ja sa kochám nádherným pohľadom na vychádzajúce slnko nad Bratislavou:-)

Nedeľa ráno (6:30) A-SK hranica